sobota 7. januára 2012

Anorexia alebo ako sa psychiatrická diagnóza mení na mainstreamovú nenávisť.

Na rôznych internetových stránkach (najmä na nich) pre dievčatá a ženy denne pribudne asi tak 6293 článkov o anorexii (a bulímii). Jednú vec majú skoro všetky väčšinou rovnakú. Nenávisť, odsúdenie, hľadanie vinníkov v zlých vodách. Z tejto neľahkej až smrteľnej psychiatrickej diagnózy sú obviňované modelky, muži, média.

Slečny a panie "redaktorky" životného štýlu a zdravia by na svoju Activiu s vlákninou proti nadúvaniu odprísahali, že je to určite tak. Ukázali na "správnych" vinníkov, lebo to predsa čítali v článkoch na ďalších podobných lifestylových stránkach. Je to asi jednoduchšie (a plytkejšie) než prečítať si nejakú psychológom alebo psychiatrom písanú publikáciu. Odborné slová, veľa strán, nebulvárny štýl písania...fuj, nuda. Predtým ako budete písať o týchto diagnózach slová, ktorým bude veľa čitateľov veriť, si nemôžete predsa prelistovať len módny časopis a vyjadriť totálne nekompetentný názor.

Píšem o tom vlastne preto, lebo ma dnes naštval jeden taký článok. Zlé, zlé modelky v zlých, zlých časopisoch tlačia úbohé dievčatá do porúch príjmu potravy. Vinníci sú ale úplne iní. Čo tak napríklad rodičia (prepáčte rodičia...ale)? Mama, ktorá do dieťaťa vkladá svoje nesplnené sny, otec, ktorý chce mať z dieťaťa jadrového fyzika, olympijského víťaza a Miss Universe v jednom, rodičia, ktorých dieťa s nimi musí zažívať napr. alkoholizmus a násilie, neveru a rozvod, nevšímavosť a vysoké nároky, ktoré nakoniec vedú k trčiacim kostiam alebo vyžratému pažeráku.

Diagnóza F50 nie je primárne o čo najštíhlejšej postave a dokonalom výzore, je hlavne o kontrole nad jedlom, v mysly chorých to znamená vlastne kontrola nad životom, ktorý je z nejakého, napríklad aj niektorého vyššie spomínaného dôvodu v troskách, a ešte je o nízkom sebavedomí, možno zo zlých rodinno-vzťahových vzorcov a výchovy vedúcich k nenávisti samých seba, tela atď. Nie modelky, muži a médiá nás nemajú radi, ak nie sme ideálni, za to sa nemáme radi najmä my sami. Dievča, ktoré je so sebou spokojné, verí si, neprestane jesť a nezačne vracať, keď uvidí modelky v časopisoch, keď počuje povrchné celebrity, aké diéty sú momentálne in, ani keď mu nejaký pubertálny hlupák povie, že má veľký zadok, lebo nevie inak začať rozhovor.

Posledná vec, ktorá sa mi nepáči je, že ak aj máte v okolí ľudí s týmito chorobami, prestaňte vyťahovať horiace pochodne, vidly a nadávky, prestaňte ich nenávidieť, lebo ste presvedčení, že sa mrzačia a zabíjajú len kvôli dokonalej postave.

Môže to byť omnoho zložitejší a hlbší problém. Len hlúposť zvykne byť jednoduchá.

Vaša Pipi L




Národný poklad...I´m Jewel.

V očiach cudzincov sme malý štát, a tým pádom sa u nás "musí" narodiť málo talentovaných ľudí, ešte menej talentovaných ľudí, ktorí prekročia hranice Slovenska, a úplne najmenej talentovaných ľudí z jednej rodiny, ktorí prekročia hranice Slovenska.

O kom hovorím? Sestry Martina Gordon a Ivona Bruun, rodené Hlavaté sa presnívali v realite od kariéry modeliek (Chanel, Dior, YSL, Chloé), cez úspešné stylistky až k vášni pre krásny dizajn v oblasti módnych šperkov.

Sestry v akcii
Značka I´m Jewel v sebe spája Martininu surovú, ikonoklastickú citlivosť a Ivoninu decentnosť. Vznikajú tak odvážne, moderné, elementárne, stále krásne šperky.



Počiatočná inšpirácia sa zrodila z cestovania počas modelingovej kariéry, kedy módou žili a módu doslova dýchali. Teraz sa inšpirujú ľuďmi na ulici, architektúrou, prírodou, spomienkami z detstva, šperky majú častokrát tvary listov a kvetín.
Jedna z inšpirácií




A ja prajem veľa ďalších úspechov. :)


Vaša Pipi L